Jdi na obsah Jdi na menu
 


 Japončina patrí nielen početne, ale aj kultúrne a politicky k najdôležitejším jazykom sveta. Mimo Japonska je japončina rozšírená aj na Havajských ostrovoch (asi 200 000 ľudí, čo je asi ¼ obyvateľstva), v Kalifornii a iných štátoch USA (okolo 200 000) v menšej miere medzi emigrantmi v Latinskej Amerike (hlavne v Brazílii). Okrem toho je znalosť japončiny ako druhého jazyka rozšírená na Tchaj- wane, Kórei a Mikronézii (pre okupáciu počas vojny). Existencia Japonska sa prvýkrát spomína roku 57 n.l. v čínskych prameňoch pod názvom Wa. Od tohto obdobia sa Japonska ostávalo pod čoraz silnejší čínsky vplyv, čo sa prejavilo nielen v prevzatí písma, ale aj v podobe polovice slovnej zásoby čínskeho pôvodu. Pre vývin jazyka je dôležitý zlom v roku 1867. Od toho času začala upadať úloha tzv. literárneho jazyka a nakoniec ho celkom vytlačila spisovná japončina, zakladajúca sa na nárečí roviny Kantou. Na začiatku historickej éry nemali Japonci vlastné písmo. Tzv. znaky božskej éry, po japonsky shindai mouji alebo božské znaky (kami no mouji) – anaichi, hifumi, ahiru, hotsuma, hijin, moritsune, ijo – vznikli napospol v ranom stredoveku, pravdepodobne podľa vzoru kórejského písma. Japonci čerpali kultúrne podnety z Kórei, ktorá už dávnejšie absorbovala čínsku vzdelanosť. Vzťahy Japonska k Číne siahajú až do obdobia pred n.l. Podľa miestnej tradície sa dvaja vzdelaní kórejskí šľachtici Ajiki a Wani stali učiteľmi japonského následníka trónu a zaviedli v Japonsku čínske písmo (cca. druhá pol. 4. stor. n.l.). Od 6. storočia, kedy Japonci prijali buddhizmus sa čínština stáva jazykom vzdelancov. Spočiatku sa čínske texty čítali po čínsky v japonskej výslovnosti (ondoku) a tak sa do japončiny dostala silná zásoba čínskych slov. Podľa toho, za ktorej čínskej dynastie a z ktorého kraja sa slová preberali, ustálili sa dva hlavné štýly výslovnosti, a to go – on (4. – 8. stor n.l., provincia Wu) a kan – on (8. – 10. stor. n.l., provincia Chan). V 11. storočí k nim pristúpil štýl tou – on (podľa dynastie Tchang). Bolo však potrebné čítať čínske znaky aj po japonsky, t.j. na základe významu im priraďovať japonské ekvivalenty. Najakútnejšie sa to prejavovalo na vlastných menách, kde sa často aplikoval princíp ateji, t.j. pridelené znaky. Pre tento princíp je však príznačná neadekvátnosť obsahovej a formálnej stánky. 

Priraďovanie japonských slov čínskym znakom sa nazýva kundoku (kun = vysvetlenie, doku = čítanie). Tu nevznikali vážnejšie problémy; znak sa nečítal šan ale yama, znaku šuj priradili slovo mizu atď. Problém však nastával v dôsledku odlišného slovosledu a bohatej morfológie japončiny. Napr. v Kojiki sa zachoval čínsky slovosled, ale text sa čítal po japonsky. Najprv sa koncovky zapisovali čínskymi znakmi, ktorých čínske znenie sa najviac približovalo zneniu týchto sufixov (napr. koncovka – te sa zapisovala znakom nebo, tchien). To bol prvý krok ku vzniku kany. Prvý takýto zápis sa nachádza v Manyoushu (manyugana). Znaky, ktoré sa používali foneticky sa postupne zjednodušovali, tak vzniklo v období Heian (9. stor. n.l.) tzv. ženské písmo (onnade, onnamoji). Neskôr sa pre tento druh písma zaužíval názov hiragana, t.j. hladká kana. Katakana vznikla v tom istom storočí, ale na základe čínskeho kvadrátového písma. Hiraganu podľa tradície zostavil Koubou- daishi . Ani tieto abecedy však nenahradili čínske znaky úplne. Momentálne sa používa systém, podľa ktorého sa koreň slova píše pomocou čínskeho znaku a koncovka pomocou hiragany. Katakana sa používa na zápis cudzích slov. V Japonsku sa nikdy nepoužívalo toľko znakov ako v Číne. Od roku 1949 platí súpis 1850 odporúčaných znakov tzv. Toujou kanji, ktorý sa neskôr modifikoval...

Písanie a výslovnosť hiragany http://www.japonsko.info/hiragana.php                        Písanie a výslovnosť katakany http://www.japonsko.info/katakana.php

 Sensei – učiteľ, doktor – píše sa za priezviskom

Senpai – oslovujeme napr. staršieho žiaka alebo staršieho spolupracovníka

San – pán, pani, slečna, oslovujeme spolužiaka alebo rodiča – Okaa – san (kaa –san) mama. Profesor vás môže osloviť priezviskom a pridá san

Sama – je úctivé oslovenie, oslovujeme tak bohov, teda KAMI – SAMA

Chan – oslovujeme dievča alebo deti v škôlke, môžeme oslovovať aj chlapca, ale to robia väčšinou len rodičia a súrodenci – povedia vašu prezývku napr. Yuki – tak budete Yuki –chan. Chan sa píše za priezviskom alebo menom, ale len vtedy, keď dotyčného poznáte veľmi dobre.

Kun – oslovenie pre chlapcov, ale aj v niektorých prípadoch pre dievčatá. Píše sa za priezviskom alebo menom, ale iba vtedy, ak sa dobre poznáte. Menom vám povie len priateľka.

Japonci sa najprv predstavujú priezviskom a potom menom, napr. KOIZUMIYUKI – MALÁ SNEŽNÁ RIEKA (ich mená v preklade vždy niečo znamenajú).

 

 

 

 

 I. Hovorená japončina

V tejto časti lekcie bude prezentovaný dialóg, a to napísaný dvojakou formou: hepburnovým systémom romanizácie a slovenským systémom romanizácie. Preklad lekcie a výpis slovíčok bude písaný v troch stĺpcoch: hepburn, slovenská romanizácia a slovenský ekvivalent. Slovíčka alebo slovné spojenia budú buď písane so slovenským ekvivalentom, alebo budú vysvetlené, keď slovenský výraz neexistuje. A na záver si ešte niečo povieme o pointe lekcie.

Budeme používať buď vymyslené japonské a svetové mená alebo nicky.

 

Dnešný dialóg

 

Hepburn verzia:

Gundam: Hajimemashite! Watashi wa Gundam desu. Yoroshiku onegai shimasu.

Enerccio: Hajimemashite! Watashi wa Enerccio desu. Yoroshiku onegai shimasu.

 

Slovenská verzia:

Gundam: Hadžimemašte. Wataši va Gundam des. Jorošku onegai šimas.

Enerccio: Hadžimemašte. Wataši va Enerccio des. Jorošku onegai šimas.

 

Preklad:

Gundam: Dovoľte, aby som sa predstavil. Moje meno je Gundam. Buďte ku mne milý ako ja budem ku vám.

Enerccio: Dovoľte, aby som sa predstavil. Moje meno je Enerccio. Buďte ku mne milý ako ja budem ku vám.

 

Ako ste správne pochopili, toto je prvý dialóg, ktorý použijete dosť často. Áno, toto je základný spôsob, ako sa dá zoznámiť. A ako ste si aj všimli, prvý dialóg je veľmi jednoduchý. Ale však nejako začať musíme, nie?

 

Slovíčka

 

Keďže prvá lekcia bola veľmi krátka, slovná zásoba bude tiež. Ale nebojte sa, neskôr sa bude určite zväčšovať.

 

hajimemashite

hadžimemašte

dovoľte, aby som sa predstavil (toto nie je presný preklad, ale táto veta ma taký význam)

watashi wa ... desu

wataši wa ... des

volám sa ...

yoroshiku onegai shimasu

jorošku onegai šimas

buď ku mne milý ako ja budem ku tebe (toto nie je presný preklad, ale táto veta ma taký význam)

 

Pointa

 

Ako ste si všimli, v prvom dialógu sme si ukázali jednu veľmi výhodnú a veľmi často využívanú vec. Ako sa predstaviť. Áno, keď prídete do Japonska, budete sa musieť vedieť predstaviť. A nie je nič jednoduchšie ako povedať: Hajimemashite! Watashi wa Vaňušanik Peter desu. Hneď na to dostanete rovnakú odpoveď, ale samozrejme s menom dotyčného.

 

II. Japonská gramatika

 

Sekcia japonskej gramatiky bude (ako už názov napovedá) o japonskej gramatike. Všetky gramatické javy budú popísane pomocou príkladov, ktoré budú napísane Hepburnom.

 

Takže, čo nás čaká v prvej lekcii japonskej gramatiky? No, ako prvé by nás malo zaujímať, ako vlastne hovoria tí Japonci. Jednoduchá odpoveď, pre nás divne. Totiž u nich sa veta točí opačne.

 

Ja mám rád psov. Ako si na tejto ukážkovej vete môžete všimnúť, slovenčina (ako aj veľký počet európskych jazykov) ma základnú vetnú štruktúru Podmet + Prísudok + Predmet. No a tá istá veta v japončine by bola:

Watashi wa, inu ga, suki desu. Doslovný preklad tejto vety je: Ja psov mám rád. Japonské vety majú totiž základnú štruktúru Podmet + Predmet + Prísudok. Hlavne prísudok musí byť na konci vety!

 

III. Japonské písmo

 

Japonci používajú na zápis svojho jazyka dve abecedy a logický systém znakov. Abecedy sa volajú Hiragana a Katakana (súhrnný názov je kana) a systém znakov sa nazýva Kanji (doslovný preklad „čínsky znak“).

Hiragana a Katakana sú abecedy, čiže len zápis zvuku. Hiragana sa používa na zápis japonských slov a na zápis gramatických javov, Katakana sa používa na zápis slov prevzatých z cudzieho jazyka. Obe japonské abecedy majú až jednu spoluhlásku (a to spoluhlásku n), inak sa skladajú zo samohlások a dvojíc spoluhláska + samohláska (ako ka, ki, ku, ke, ko, ra, ri, ru, re, ro atp.). Áno, správne ste uhádli, v japončine neexistuje také niečo ako "čkám" :).

 

Príklady hiragany  - あえいおうたらみま

Príklady katakany  - アエイオウタラミマ

 

Kanji sú zase znaky prevzaté z čínštiny. Japončina ich používa hlavne ako slovesá a podstatné mená. Podiel kanji v japonských textoch je až 80%, takže sa oplatí ich vedieť. No lenže koľko ich treba vedieť? Odpoveď je: čím viac, tým lepšie. Stanovená hranica pre študenta, ktorý zmaturoval je 1945 kanji (takzvané joyo kanji) + je veľmi výhodné vedieť ďaľších 983 kanji, ktoré sú používané v menách (jinmeiyo kanji). Určite si teraz kladiete otázku, ako sa môžem naučiť skoro 3000 znakov? To je nemožné!

Dovolím si nesúhlasiť. Všetko je možné. Záleží len ako. Ja som správnu metódu objavil a podelím sa s ňou i s vami v týchto lekciách.

 

Príklady kanji  - 見兄妹変体紙

 

Takze, dnes by sme si dali nejaky vseobecny pokec a uplne zaklady:) Rozhodla som sa, ze tieto lekcie (neviem kolko ich bude ani nic zatial,asi to bude zalezat od zaujmu;) rozdelim do dvoch sekcii, a to gramatika a pisanie (a mozno slovnik;). spolu s pisanim, ako sa budeme ucit hiraganu a katakanu, budem uvadzat aj vyslovnost:). tak zacnime:)


Gramatika
V tejto prvej lekcii si povieme nieco malo o strukture vety atd. Takze, v prvom rade si treba zapamatat, ze v japoncine ide sloveso vzdy nakoniec. Zatialco v slovencine a cestine je normalny slovosled Podmet - Sloveso - Predmet (Mama vari obed), v japoncine to bude Podmet - Predmet - Sloveso. A teraz sa naucime najjednoduchsiu japonsku strukturu vety, a to je ___ desu.Desu je kopula, teda sloveso byt (kopula v anglictine=to be, slovencine=byť, v cestine=být, v madarcine=lenni, v nemcine=sein, v taliancine=ess*ere atd.). A ked poviete "xxx desu", znamena to "To je xxx." Tak si to vyskusajme:
Hon desu. To je kniha.
Inu desu. To je pes.
Neko desu. To je macka.
Enpitsu desu. To je ceruzka.
Ringo desu. To je jablko.
No, myslim, ze toto je viacmenej jasne a princip vobec nie je tazky na pochopenie. Hadam by sa hodilo doplnit, ze desu sa vacsinou vyslovuje ako "des", pretoze u a i su v japoncine slabe samohlasky, teda sa stava, ze sa nevyslovia alebo sa vyslovi len ich naznak, co ale neznamena, ze by ste mali vsetko vyslovovat bez u a i, nikto totiz nebude mat sajn co hovorite;)

Takze to by sme mali zvladnute "desu". Ako uz vacsina z vas vie, otazka sa v japoncine zvykne tvorik casticou ka. takze, ked povieme
"Inu desu.", povieme "To je pes." a ked povieme "Inu desu ka.", povieme "Je to pes?", a tak to funguje vseobecne:
Hon desu ka? Je to kniha?
Neko desu ka? Je to macka?
Ringo desu ka? Je to jablko?
Daijoubu desu ka? Je to v poriadku? (Daijoubu citaj ako "daidžóbu", znamena to v poriadku, v pohode, all right. "Daijoubu." alebo formalnejsie "Daijoubu desu." znamena "To je v poriadku.")

A co, ked chceme povedat "Co je to?"
V tomto pripade desu ka zostava, a "co" sa povie "nani. Lepsi preklad pre "nani" je anglicke what, pretoze ceske ani slovenske "co" nie je take univerzalne ako what. Napriklad v anglictine sa da spytat What time is it?, takisto ako v japoncine Nan ji desu ka?, v slovencine a cestine to tak vsak nie je. Dalsia vec, ktoru by ste o nani mali vediet je, ze pred urcitymi hlaskami sa cita "nan" a nie "nani", o tom si vsak povieme neskor. Teda povodna otazka "Co je to?" bude vyzerat "Nan desu ka?"

Ako ste si mozno uz vsimli, v japoncine desu (a slovesa vo vseobecnosti) vyjadruju vsetky osoby, teda japonci nepoznaju casovanie. ked teda niekto povie "Daijoubu desu ka." Moze to znamenat "Si v poriadku?" rovnako ako "ste v poriadku?" alebo "Je to v poriadku?" atd.

Takze to by sme mali. A teraz, co ked NIE ste v poriadku? Alebo co ak to NIE je pes? Ako to povedat? Da sa to viacerymi sposobmi. Vezmime si dva. Prvy je "ja nai desu" a druhy "dewa arimasen". Je dobre si hned zo zaciatku zapamatat, ze "nai" a "masen" vzdy oznacuju zapor, ale to vam hovorim len aby ste mali predstavu, to nas caka neskor;) takze.
Inu ja nai desu. Inu dewa arimasen. To nie je pes.
Tiez sa to da povedat "ja nai", "dewanai" a podobne, ale to zatial nepotrebujete vediet:) staci vam vediet, ze Ja nai desu je o cosi menej formalne ako dewa arimasen.

A teraz... "hai" a "iie" znamena ano a nie, hai=ano, iie=nie:) tak si predstavme dialogy a skusme ich prelozit:

Nan desu ka?
Inu desu.

Neko desu ka?
Iie, neko dewa arimasen.

Enpitsu desu ka?
hai, enpitsu desu.

Tak to by nadnes z gramatiky stacilo:)

Pismo
Takze, navrhujem aby sme kazdu hodinu prebrali 5 znakov hiragany, to je, ak to neviete, japonska slabikova abeceda. postupne ju preberieme celu a sami uvidite:) hlavne sa ju prosim ucte tak ako ju vidite, poradie pismen aj tahov, nehovorim to len tak, ked som sa ju ja ucila, ucila som sa ju ako sa mi chcelo a potom som prisla na to preco som sa ju mala ucit tak ako to bolo napisane, napriklad poradie a i u e o je dolezite pri slovesach, clovek by to ani nepovedal, preto sa to prosim naozaj ucte ako to je:)
takze dame prvych 5 pismen, a to je A I U E O:

 

Takze k vyslovnosti: A sa vyslovuje normalne akoklasicke ceske alebo slovenske 'a', ako 'a' v "mama" napriklad.
I sa tiez vyslovuje takmer rovnako, ale je to slaba samohlaska, takze sa stane ze sa sem-tam nevyslovi, ale k tomu prideme:)
U je jedina samohlaska, ktora sa vyslovuje inak ako CZ/SK 'u'. Japonske U sa totiz vyslovuje trochu ako ü, nie take vyrazne ako napriklad v nemcine, je to nieco medzi normalnym 'u' a 'ü'
, a tiez je to, ako 'i' slaba samohlaska
E je rovnake, alebo prinajmensom velmi podobne ako nase:)
O je tiez rovnake ako nase O :)

Lekcia 2.

Gramatika
Ako som uz povedala, dnes toho bude vela, tak si radsej pripravte nieco na pisanie a cez buduci tyzden sa na to mrknite:)
takze hajimemashou! (zacnime:)



A: Par suhrnnych informacii, ktore sa vam zidu jednak pre tieto lekcie jednak celkovo:

1. v tychto lekciach budem pouzivat (ako ste si uz urcite vsimli;) anglicku transkripciu. Myslim ze s tym nikto nebude mat problem, keby nahodou nejaky bol, nevadi, kludne mi povedzte a ja to upresnim;) a teraz k japoncine:
2. ako som uz minule povedala, je dolezite si zapamatat, ze sloveso ide v japonskej vete vzdy nakoniec. samozrejme su vynimky, ale o tom si povieme neskor (hlavne pri relativnych vetach;), takze nezabudnite, podmet-predmet-sloveso:)
3. dalsia vec, co sa tyka slovosledu. v japoncine existuju dve zakladne schemy slovosledu; ta, ktoru sme spominali v bode 2, cize tzv. SOV (Subject-Object-Verb, teda Podmet-Predmet-Sloveso), a druha, o ktorej si dnes nieco povieme, je tzv. TTOPV schema (Time/Topic - Object - Place - Verb, teda Cas/Tema - Predmet - Miesto - Sloveso). Nebojte sa, na vsetko mame cas, zatial si povieme len zaklad, a ked ho budete mat zvladnuty, budeme sa tymto zaoberat do hlabky;)
4. dalsia vec, ktoru uz asi viete je, ze v japonskej vete su vztahy medzi slovami dane casticami. castice su dolezitou sucastou japonciny, dnes si do nich dame uvod:)
5. co sa tyka ohybania slov, asi vas potesim tym, ze japonci s podstatnym menom nerobia vobec nic:) co sa tyka ostatnych slovnych druhov, maju dost vela zamien, ale s tymi tiez nic moc nerobia, dalej velmi zaujimava tema budu pridavne mena, ale to nastastie nie je nic tazke, a co sa slovies tyka, maju len 2 casy - minuly a neminuly. ale s tymi slovesami tam toho bude viac. Dalsia vec je, ze japonci nevytvaraju ani plural (len v nietorych pripadoch a je na to par sposobov:). japoncina nema prilis vela vynimiek, urcite ovela menej nez ktorykolvek iny jazyk s ktorym som sa kedy stretla:)

dobre, tak to by asi bolo zatial vsetko:) a teraz podme na to;)

B: Tato cast bude dost zasadna;) nakolko sa naucime frazu "Ja som ____", resp "Moje meno je ____".
Tu je niekolko sposobov, z ktorych kazdy si vysvetlime:)

Hanabi desu.
Watashi wa Hanabi desu.
Watashi no namae wa Hanabi desu.
Namae wa Hanabi.
Watashi wa Hanabi.

Vyzera to zlozito? nebojte sa, je to uplne jednoduche;)
Prvu vetu ste urcite pochopili:) Hanabi desu - (ja) som Hanabi. pre zopakovanie, desu je japonska kopula, teda sloveso byt. Mozno niektorych z vas napadne, ked japonci necasuju, ako vieme, ze hovorime som Hanabi a nie napr. ty si hanabi? odpoved je - nevieme to. resp. vieme, podla kontextu, a v tomto konkretnom pripade aj podla toho, ze ked hovorime o niekom inom, zo zasady pouzivame niektoru z pripon. Keby ste chceli povedat Ty si Hanabi. alebo Ona je Hanabi., poviete Hanabisan desu. Ako asi vsetci viete, san je uctiva pripona, ktora sa pouziva univerzalne pre muzov aj zeny, a je dobre pouzivat ju za kazdym menom (kym nepoznate dalsie pripony, o tych si povieme neskor), okrem vlastneho. NIKDY NEPOUZIVAJTE PRIPONU -SAN ZA VLASTNYM MENOM!!!
Dalsi dobry napad, ktory by vas mohol napadnut - ked teda japonci necasuju, preco nepouziju zameno, ako napr. v anglictine? Samozrejme, da sa to tak spravit, ale japonci, uzasni to tvorovia, to proste nerobia, resp, nezvyknu to robit. Asi som vas zabudla upozornit: Japonci doslova MILUJU vety, ktore mozu okliestit o co najviac slov. miluju skracovanie, vynechavanie a podobne;) Samozrejme, zamena pouzivaju, ale inak ako my, ale k tomu sa dostaneme.

Watashi wa Hanabi desu. V tejto vete mame hned dve nove slovicka: Watashi, co znamena "ja" a wa, co je castica, kt. oznacuje TEMU. urcite ste si toto slovno vsimli pri druhej scheme slovosledu, TTOPV. O teme si viac povieme inokedy, nakolko je to pomerne delikatna zalezitost a povedala by som, ze sa nou budeme podrobnejsie zaoberat, ked skoncime s tymi uplnymi zakladmi:) kazdopadne citajte dalej, to co teraz o teme potrebujete vediet je len to, ze sa mozme zatial hrat, ze je to podmet. Takze Watashi wa (ja) Hanabi desu (hanabi som = som Hanabi). Cize doslovne povedane Ja som Hanabi. Keby sme chceli povedat Ty si hanabi, povedali by sme: Anata wa Hanabisan desu. Dalsie nove slovicko, anata, znamena "ty". Myslim, ze to nie je take tazke na pochopenie;)
Veta "Watashi wa Hanabi" je len variaciou tejto vety. Ako som uz hovorila, japonci velmi radi vyhadzuju z vety cokolvek, co tam absolutne nutne nemusi byt. desu je tento pripad, hrozne radi ho z viet vyhadzuju. Watashi wa Hanabi. je teda to iste ako Watashi wa Hanabi desu. Ale vy zatial pouzivajte vety aj s desu:)

Watashi no namae wa hanabi desu. tu mame dalsie dve nove slovicka. prve je "no", to je castica, ktora oznacuje jednak genitiv (ekvivalent anglickeho "of"), a jednak vlastnictvo (ekvivalent anglickeho 's). Cize - Watashi no xxx=moje xxx. Inu no xxx=psove xxx. Neko no xxx=mackine xxx. Jasne?:) no a "namae" znamena "meno", a zvysok vety uz pozname.

Teda:
Watashi no (moje) namae wa (meno) Hanabi desu (je Hanabi). Tazke?:))) a Namae wa Hanabi je vlaste len variaciou tejto vety, opat je to okliestene Watashi no namae wa Hanabi desu. Ano ano, japonci to mozu povedat aj takto, ked jasne vyplyva z kontextu ze to meno je vase, mozete povedat aj namae wa ___. Za hanabi samozrejme dosadte vase meno;)

Pokial vam je nieco nejasne, kludne sa ma spytajte;)

A teraz... uz viete dost vela sposobov, ako povedat ako sa volate:) a co ked chcete vediet, ako sa vola niekto iny? Tato otazka sa da lahko poskladat. Mozme vychadzat z anglickeho What's your name?, preto budeme opat pouzivat frazu Nan desu ka?, pretoze japonci ju pouzivaju dost casto. Vezmime si, ze nan desu ka je vlastne doslova What's? a co nam tam chyba? (tvoje) meno:) tak ho tam (samozrejme podla japonskeho slovosledu) doplnime:
(Anata no) namae wa nan desu ka?
Doporucujem nepouzivat Anata no, pretoze japonci nemaju radi, ked im niekto hovori ty, radsej maju, ked im hovoria menom. To plati pre zdvorilu uroven konverzacie, napriklad ked vam niekoho prvy krat predstavia, nie je dobre pytat sa Anata no namae wa nan desu ka? Doporucujem radsej verziu:
Onamae wa nan desu ka?
O pred namae je predpona (jedna z mala japonskych, vacsinou pouzivaju pripony;), ktora dodava uctu, teda doslova by sa to dalo prelozit "ake je vase ctene meno?" ale samozrejme, nie je to tak uplne doslovne, a v japoncine to neznie tak smiesne:)

Tak si to teraz trosku precvicme:

Onamae wa nan desu ka?
Watashi no namae wa Jana desu.

Inu no namae wa nan desu ka?
Inu no namae wa Dunco desu.

No a teraz, ako sa spytame "Kto je to?"
V tomto pripade nebudeme pouzivat nani (resp. nan), pretoze uz sa nejedna o vec, ale o cloveka. "Kto" sa povie "dare", takze nam uplne staci nahradit "nan" "dare". Cize kto je to?
Dare desu ka?
A ked sa chceme spytat cie to je? Skuste uhadnut;)

:)))))))))))))))))))))))))))))))))))

Ano spravne:
DARE NO desu ka?

Takze opat male precvicenie:

Kono=tento (o tomto si viac povieme v buducej lekcii)

Kono inu wa dare no desu ka?
Ivanasan no desu.

Kono inu no namae wa nan desu ka?

Onamae wa nan desu ka?

Kono inu wa anata no desu ka?

OK, myslim, ze z tejto oblasti je to na dnes vsetko:)

C: teraz nieco malo (nebojte sa, naozaj malo;) o casticiach:)
Povieme si len o uplne hlavnych casticiach. Tieto castice maju samozrejme viac vyznamov, ale nas teraz zaujimaju len tieto:)

takze...
wa - zatial tak daleko v hiragane nie sme, no casom zistite, ze hoci sa tato castica vyslovuje "wa", zapisuje sa hiraganovym pismenom "ha". to len tak na okraj. Tato castica je casticou temy. zatial sa podrobne o jej pouzivani nebudeme ucit, to, aspon pokial mozem posudit, patri do trochu vyssieho levelu nez akym sa tu zaoberame. Zatial vam staci vediet, ze v mnohych pripadoch sa "wa" zhoduje s podmetom, hoci to tak nemusi byt vzdy. rozlisovanie temy a podmetu si nechame na inokedy:)
Priklad pouzitia: Inu no namae wa Bodrik desu.

ga - toto je castica podmetu, ktora oznacuje len a len podmet:)ako som spominala vyssie, zatial sa roznielom medzi wa a ga nebudeme zaoberat, staci vam vediet, ze toto je podmetova castica, o jej presnom pouziti v zmysle podmetu a o jej dlasich pouzitiach si povieme inokedy:)
Priklad pouzitia: Inu ga tabemasu (tabemasu = je (konzumuje;))

wo - pre tuto casticu je v hiragane samostatne pismenko, ktore sa pouziva len a len pre nu. Tato castica oznacuje PREDMET. vyslovuje sa [o], niekedy [wo] (anglicke w ako v slove world, to iste plati pre "wa")
Priklad pouzitia: Ringo wo tabemasu. = jem jablko.

ni - tato castice ma strasne vela pouziti ale v podstate znamena "v/do". cita sa vacsinou makko (s makkym n).
Priklad pouzitia: Gakkou ni desu. (gakkou=skola) = Som v skole/Je v skole.

mo - tato castica je velmi jednoducha, znamena "tiez", "aj".
Priklad pouzitia: Watashi mo tabemasu. = Aj ja jem.

Teraz si este dajme vetu na slovosled TTOPV:

Watashi wa ringo wo gakkou ni tabemasu.
Tema predmet miesto sloveso.

To by vam mohlo zatial stacit:)


Pismo
Takze hiragana na tento tyzden:

 

 


KA - vyslovuje sa normalne ako 'ka' v karikatura

KI - vyslovnost normalna, ako 'ki' v kino

KU - vyslovnosu je podobna ako kü, podobne ako pri u - je to nieco medzi kü a normalnym ku.

KE - vyslovnost normalna ako 'ke' v maketa

KO - vyslovnost normalna ako 'ko' v kotolna

 

 

Ešte taký menší poznatok, niekomu sa môže zdať používanie kanny zložité, ale nenchajte sa pomýliť na prvý pohľad, akonáhle sa kanne (japonské písmo) dostanete pod kožu, máte boj vyhratý! Kanna sa spravidla rozdeľuje na 2 podsystémy písma. Prvým je hiragana, ktorá sa používa v bežnom každodennom rozhovore, tento systém vznikol omnoho neskôr, pretože pôvodným písmom bola katakana, ale keďže katakana nespĺňala všetky požiadavky kladené na národné písmo, vznikla aj hiragana. Neskôr sa katakana obmedzila už iba na prekladanie cudzích slov z iných kultúr, ako je prevažne čínština, odkiaľ aj pôvodne toto písmov vzniklo. Dúfam, že je už všetko jasné... :) Chis

Kyou wa issho ni ganbarimashou! X3

 

Lekcia 3

Sate (takze;)... po dlhom case je tu dalsia lekcia:))) budeme vela ukazovat a tiez sa pytat:))

Gramatika
A: Narodnosti
Dnes si povieme, ako v japoncine povedat cech, cestina, slovak, slovencina, japonec, japoncina atd:)
Takze... v japoncine su mena krajin trosku zdeformovane, ale postupne sa ich naucite:) tu si povieme niektore z nich:)

japonsko - nihon (niekedy Nippon)
cina - chuugoku
korea - kankoku (niekedy chousen)
anglicko - igirisu
amerika - amerika
kanada - kanada
spanielsko - supein
taliansko - itaria
nemecko - doitsu
francuzsko - furansu
cechy - cheko
slovensko - surobakia
rusko - roshia
australia - oosutoraria

taakze to by sme mali krajiny. teraz, ako povieme napr. japonec, talian, francuz, american, cinan? je to velmi jednoduchy mechanizmus - k menu krajiny jednoducho pripojite priponu "jin". slovo "jin" znamena "clovek, osoba" a je to jedno z cinskych citani znaku 人 (po japonsky "hito"). znaky sa samozrejme budeme ucit az ked doberieme hiraganu a katakanu, len pre pochopenie som to sem dala:) o cinskych a japonskych citaniach znakov, ak neviete o co ide, si povieme inokedy, mozno uz nabuducu hodinu:) staci vam pamatat si, ze slovo hito znamena clovek/osoba a ze ak pripojite ku krajine jin, dostanete cloveka takej narodnosti, teda:

japonec -
nihonJIN*
cinan - chuugokuJIN
cech - chekoJIN
slovak - surobakiaJIN

atd.

*Da sa povedat aj Nipponjin, ale hoci to nie je nespravne, asi ziaden japonsec sam seba neoznaci ako Nipponjin, ale ako Nihonjin, proste je to prirodzenejsie.

precvicte si to prosim na ostatnych krajinach co som uviedla hore. a teraz, ako poviem napr. japoncina, taliancina, francuzstina, slovencina, cestina, anglictina? aj teraz budeme pripajat ku krajine, a to priponu "go" (cinske citanie znaku 語, teda hvovrit, rozpravat, rec, zavisi od kontextu:). teda:

japoncina - nihonGO
cinstina - chuugokuGO
cestina - chekoGO
slovencina - surobakiaGO

pozor, je tu vynimka, a tou je ANGLICTINA, ktora sa nepovie IGIRISUGO, ale EIGO.

Teraz este k tomu Jin a Hito. je niekolko sposobov, ako oznacit v japoncine cloveka. napriklad muz sa povie "otoko" a zena "onna", no je zdvorilejsie povedat "otoko no hito" alebo "onna no hito" (teda muzska osoba/osoba muza a zenska osoba/osoba zeny) pre muz a zena, nez len onna a otoko. takiez su dve dalsie, jin a nin. o jin sme si uz povedali, resp. o jednom z jeho pouziti, o nin si povieme neskor. isteze su aj dalsie sposoby, ale tie zatial neporebujeme vediet.

a teraz nejake veticky.

watashi wa surobakiajin desu.
Anata wa nihonjin desu ka?
oosutorariajin desu.

B: "KSAD" slova
Asi sa divite co to znamena. prosim, nepovazujte to za oficialny nazov, ja tym slovam len tak hovorim. a teraz k vysvetleniu.

zatial co v cestine, slovencine ci anglictine mame len dve urovne "vzdialenosti" (sorry, naozaj neviem ako by som to nazvala), teda TOTO a TAMTO, TU a TAM, TENTO a TAMTEN, no viete co myslim, japonci ich maju tri. Dnes si to vysvetlime.

Takze zacnime s miestom.

koko = TU, pri hovoriacom (fyzicky alebo psychicky)
soko = TAM, pri posluchacovi (fyzicky alebo psychicky)
asoko = TAMTO, HENTAM, nie pri nas, prec od nas (fyzicky alebo psychicky)

A teraz, ked sa chcem spytat, spytam sa

doko = KDE?

najlepsie bude ukazat to na priklade:

Hon wa doko desu ka? Kde je kniha? (Hon=kniha)
Hon wa koko desu. Kniha je tu.
Enpitsu wa doko desu? Kde je ceruzka? (Enpitsu=ceruzka)
Enpitsu wa soko desu. Ceruzka je tam.
Watashi no ringo wa doko desu ka? Kde je moje jablko?
Anata no ringo wa asoko desu. Tvoje jablko je hentam.
Koko desu. Tu som./Tu je. atd.

OK. a ideme dalej:
ked chceme povedat Tento, tamten, hentamten, ako to povieme? sledujte mechanizmus:

kono = TENTO, pri hovoriacom (f/p)
sono = TAMTEN, pri posluchacovi (f/p)
ano = HENTAMTEN, prec od nas (f/p)

a otazka:

dono = KTORY?

takze:

Kono enpitsu wa dare no desu ka? Cia je tato ceruzka?
Ano hito wa nihonjin desu ka? Tamten clovek je japonec?
Sono hito wa dare desu ka? Kto je ten clovek?
Ano ringo wa doko desu ka? Kde je to jablko?
Watashi wa ano onna no hito no tomodachi desu. Som priatel tej zeny. (tomodachi=priatel)
Sono inu wa watashi no ja nai. Ten pes nie je moj.
Dono neko wa anata no desu ka? Ktora macka je tvoja?

Tak a teraz este dalej: chceme povedat to, tamto atd. opat sledujte princip prosim.

kore = TOTO, pri hovoriacom (f/p)
sore = TAMTO, pri posluchacovi (f/p)
are = HENTAMTO, prec od nas (f/p)

a otazka:

dore = KTORE? CO?

Takze:

Kore wa watashi no jitensha dewa arimasen. Toto nie je moj bycikel. (jitensha=bycikel)
Kore wa totemo utsukushii desu. Toto je velmi pekne. (totemo=velmi, utsukushii=pekny)
Sore wa nan desu ka? Co je to?
Are wa ano chuugokujin no desu. Tamto je toho cinana./Tamto patri tomu Cinanovi.
Dore wa anata no desu? Ktore je tvoje?

OK, to by na dnes bolo z gramatickej casti vsetko.


Pisanie

SA - vyslovuje sa normalne ako 'sa' v sakura;)

SHI - vyslovuje sa ako ši, ale o nieco maksie ako nase š, ale nie je to zas taky priepastny rozdiel:) to cinania rozlisuju makke a tvrde š;)))

SU - vyslovnosu je podobna ako sü, podobne ako pri u - je to nieco medzi sü a normalnym su, pri tejto slabike je u casto len naznacene, napr. meno sutekichi sa zvykne vyslovit [s'tekiči], podobne ako yousuke sa zvykne vyslovit [jús'ke]. nie je to tak ale vzdy, preto kym to nemate napocuvane, odporucam normalne vyslovoat aj s u:)

SE - vyslovnost normalna ako v sekana;)

SO - vyslovnost normalna ako 'so' ako v sol:)